POMO.sk - Recenzia: KOKAÍN (2001)

Jeho otec pracoval 15 hodín denne, 7 dní v týždni, no ani to nepomohlo. Detstvo Georga Junga (Johnny Depp) sa nenarodilo pod šťastnou hviezdou pevnej finančnej istoty. A práve preto si jedného dňa, keď sa jeho rodina ocitla v absolútnej finančnej kríze, povedal, že takto za žiadnu cenu žiť nemieni. Uplynulo zopár rokov a George sa s kamarátom presťahoval na kalifornské pobrežie. Tu predal zopár jointov a stal sa najobletovanejším lokálnym dílerom marihuany. Uplynuli ďalšie rôčiky a k marihuane sa pridal kokaín. A to už bol začiatok veľkej kariéry, ktorej vrcholom sa stal post pravej ruky kolumbijského drogového magnáta Pabla Escóbara.

V štýle filmov Martina Scorseseho Casino alebo Mafiáni sa režisér Ted Demme rozhodol sfilmovať skutočný príbeh muža, ktorý v sedemdesiatych rokoch rozbehol v Amerike obchod s kokaínom. Do hlavnej úlohy obsadil Johnnyho Deppa a do vedľajších rolí jeho filmových partneriek - Franku Potentovú (Lola beží o život) a Penelope Cruzovú (Vanilkové nebo). Mafiánov a Georgových kamarátov nespomínam jednak preto, lebo medzi nimi nedominuje žiadne hviezdne meno, a tiež preto, lebo spomínané dve ženy zohrali v Georgovom živote zásadnejšiu rolu.

Príbeh Georga Junga ponúkal veľmi silný obsahový potenciál. Ja osobne ho vnímam ako smutnú historku o mužovi, ktorý chcel získať oveľa viac, než koľko mu bolo predurčené. Historku o mužovi, ktorému sa podarilo prekročiť svoj vlastný tieň a dosiahnuť niečo, o čom si iní mohli nechať len snívať. A práve preto, že neohrozene vystúpil až na tie najvyššie vrcholy pôžitku z bohatstva, musel zaplatiť nikdy nedosiahnutou harmóniu osobného života. Ale toľko len k samotnému príbehu a jeho myšlienkovej rovine. Film ako taký totiž (a bohužiaľ) nedosahuje adekvátnej brilantnosti.

Ted Demme je predovšetkým tvorcom komédií a preto je pre mňa dosť nepochopiteľné, prečo sa pustil do tak náročnej látky akou je biografická dráma. Kokaín sa síce humoru ani zďaleka nevyhýba, no jeho dominantou je predsa len dramatické vyznenie príbehu. Rovnako ako život každého z nás, aj ten Georga Junga bol plný smiechu i bolesti. Lenže nie každý dokáže tieto protipóly preniesť na plátno s takým nadhľadom, iróniou a sentimentálnym odstupom ako Martin Scorsese.

Rýchle prestrihy v dynamických scénach akcií (komentované samotným Georgom čoby rozprávačom) a komické chlapské hlášky film skrátka s klasickým hollywoodskym sentimentom nejdú dokopy. A to predovšetkým v poslednej tretine a samotnom závere, kde ho je až neúrekom. Herecké výkony takisto príliš neohromia a nebyť jediných prítomných „dospelých hercov“ v rolách Georgových rodičov (Ray Liotta z Mafiánov a Rachel Griffithsová z Hilary a Jackie), film by stratil ešte viac zo svojho dramatického a seriózneho vyznenia. Johnnyho Deppa mám vo všeobecnosti veľmi rád a jeho výkony v Burtonových filmoch považujem za Oscara hodné, ale tentoraz sa príliš nepredviedol. Keď si však vybavím, ako kŕčovite vyzeral v podobe nízkeho, starého a zarasteného väzňa v záverečnej scéne, začínam pochybovať, či nie je problém už v castingovej voľbe jeho mena.

A tak sa moje nádeje v skvelý film mierne rozplynuli. Nie som vyslovene sklamaný, no nie som ani dostatočne uspokojený. Z hercov sa režisérovi nepodarilo vyťažiť tie najdôležitejšie črty ich postáv, a tak sa stali nevýraznými. Zatiaľ čo pri spomienke na Mafiánov mi po vybavení si postáv De Nira a Joa Pesciho naskakuje husia koža, z Kokaínu si už o mesiac nebudem vedieť vybaviť ani jednu tvár. Možno s výnimkou Raya Liottu, ktorý sa v ňom mihol hádam práve preto, aby nám pripomenul jeho skvelých Mafiánov. Áno – hral v nich hlavnú rolu. A tak im dajme prednosť a pusťme si v súkromí svojej obývačky rašej ich.

späť do Recenzií