|
Celé sa to začína
doma u Dursleyovcov. Harry má prázdniny a je opäť zavretý vo
svojej izbe, zatiaľ čo jeho vypasený bratranec dole pri krbe
dlabe koláče. V tom príde Harryho navštíviť malý trpaslík
Dobby, aby ho varoval pred návratom na Rokfort. Vraj sa tam nesmie
vrátiť, pretože sa naňho chystá spiknutie a pôjde mu tam o život.
O 15 minút je už Harry na škole a dobrodružstvo začína. Steny
zámku vydávajú tajuplné stonanie a v chodbách sa začínajú
objavovať prvé obete. Čoskoro vyjde najavo, že Rokfort spája
s minulosťou strašná udalosť, súvisiaca s istou Tajomnou
komnatou... A postupne začne vychádzať najavo aj to, že táto
komnata je znovu otvorená a tragická minulosť sa opakuje.
Rovnako ako pri
jednotke, ani tu niet v podstate čo vytknúť. Opäť režíroval Chris
Columbus a opäť odviedol poctivú prácu.
Neflákal sa, aby nesklamal, ani sa nepretrhol, aby tromfol niektorý
zo zlatých rodinných diamantov rannej Spielbergovej tvorby. Pokiaľ je
možné mať voči Tajomnej komnate
nejaké námietky, môžu byť jedine voči jej stopáži, ktorá môže
Potterovského nefanúšika nutkať siahnuť po diaľkovom ovládači
- 160 minút je predsa len trochu moc. I keď všetko, čo sa v nich
udeje, je ukážkou dokonalého filmárskeho remesla.
Vizuálne efekty sú možno
ešte lepšie, než boli minule. Sú prosto dokonalé. Pavúci
zahanbujú všetky Emmerichove ‚Osemnohé príšery‘, vzdušné
zápasy na našich tvárach vzbudzujú nostalgický úsmev pri
spomienkach na lietajúceho Falca, ovievaného štúdiovým ventilátorom
a záverečný obrovský had už stihol dávno stráviť aj
Spielbergovho T-Rexa. Technická dokonalosť je tu opäť v krásnej
súhre s Williamsovou čarovnou hudbou, gotickými interiérmi Rokfortu
a kostýmami jeho obyvateľov.
Obsahovo sa ale Tajomná
komnata od Kameňa mudrcov
niečím predsa len líši. Je priamočiarejšia a striktnejšia. Už
sa nezoznamujeme s 'iným svetom' a jeho postavami. Už sme hneď
od začiatku jeho súčasťou a hneď sa vydávame za dobrodružstvom.
Kto náhodou nevidel jednotku, bude trochu OUT. Kto ju videl, ale
nie je fanúšikom autorky Joanne K. Rowlingovej, sa príjemne pobaví,
ale občas siahne po diaľkovom ovládači. A kto je
Rowlingovej fanda, bude v siedmom nebi. Ani ho nenapadne
trošku sa nudiť a hovoriť si "no poďme, ukážte mi tú príšeru
o ktorej sa tu stále rozpráva". Pretože jeho myšlienky
budú len "ukážte mi, ako ste natočili to a to!"
Tajomná komnata
je v porovnaní s jej predchodcom tiež temnejšia a strašidelnejšia.
Celý čas sa spolu s hlavnými hrdinami snažíme odkryť
tajomstvo, ktoré skrýva nejakú dávnu tragédiu. Navyše, táto tragédia
sa má teraz opakovať. Najmenších spratkov možno trochu zasiahne
pohľad na živé, po vytrhnutí hrôzou vrieskajúce kvetinky,
alebo na ducha ich zakomplexovanej rovesníčky, tráviaceho večnosť
na školských toaletách. Nehovoriac o postupnom "odkvecávaní" Harryho
spolužiakov (vrátane Hermiony!), keď pôjde do tuhého.
Našťastie je ale
táto morbídnosť vyvážená komickými prvkami. A to hlavne
postavou narcistického profesora, mediálnej hviezdy Gilderoya
Lockharta. Nie som si istý, či bol shakespearovec Kenneth
Branagh najvhodnejším výberom do jeho županu. Ale vzhľadom
k tomu, že deti nemajú ani páru o koho ide, jeho postavička ich
určite spoľahlivo rozveselí. Branaghovmu výkonu, ostatne rovnako ako aj
všetkým ostatným, niet čo
vytknúť. Daniel
„Harry“ Radcliffe a Rupert „Ron“ Grint
sú rovnako roztomilí ako minule a Emma „Hermiona“
Watson je možno ešte sladšia. Dokonca je možno ešte
sladšia, než bola v jej veku Drew (Gertie) Barrymore. Zo zvyšného osadenstva si zaslúži
zmienku ešte Richard Harris. V scenári mu hrozí
odvolanie zo školskej rady, no nakoniec v nej zostane. Škoda, že
ho už v ďalšom Potterovi i napriek tomu neuvidíme.
Harry Potter a
tajomná komnata
je perfektne natočená adaptácia Rowlingovej románu. Na jednej
strane môžeme byť radi, že je Chris Columbus stále vo forme a
na druhej môžeme byť možno trochu smutní, že svoje dieťatko
nemiluje až natoľko, ako to svoje miluje Peter Jackson. Ak niečo
chýba obom prvým dielom Harryho Pottera k dokonalosti,
tak je to srdce. Oba tie filmy síce majú čaro a poetiku
fantazijnosti, ale keby do nich ich tvorca vložil také SRDCISKO
ako Jackson do Pána prsteňov, až potom by sa stali výnimočnými.
Ale nebuďme nevďační a užime si ich aspoň ako trblietavú
hollywoodsku rozprávku, ktorá uspokojuje jej skalných fandov a
nenudí jej ignorantov. Kto vie, aký vianočný darček nám
pripraví ten budúci potterovský režisér, Alfonso
"Azkaban" Cuarón.
|