POMO.sk - Recenzia: OCEAN´S ELEVEN: DANNYHO JEDENÁSTKA (2001)

Dannyho Oceana (George Clooney) práve prepustili po piatich rokoch z väzenia a on už má naplánovanú novú lúpež. Chce vykradnúť naraz tri lasvegaské kasína, ktoré patria slizkému multimilionárovi Terrymu Benedictovi (Andy Garcia). Dannymu však nie je inšpiráciou iba 150-miliónový lup, ale predovšetkým jeho exmanželka Tess (Julia Robertsová), s ktorou teraz chodí Benedict. A tak si okrem iných zvoláva do tímu vreckového zlodeja Matta Damona, kartové eso Brada Pitta, pyrotechnického demolátora Dona Cheadla a púšťa sa s nimi do akcie, ktorá nemá v histórii lúpeží obdoby.

Enormný úspech tohto filmu zaisťovali tri veci: ide o remake populárnej klasiky s Frankom Sinatrom zo šesťdesiatych rokov, hrá v nej nevídaný počet hereckých megahviezd a jeho režisérom je minuloročný oscarový laureát Steven Soderbergh, ktorý v jednom jedinom ročníku obdržal hneď dve nominácie za réžiu (Erin Brockovich a Traffic – Aféry bezmocných). Z týchto proporcií skrátka nemohol vzniknúť iný, ako skvelý film.

Aby ste sa však vystríhali prípadného sklamania, musíte počítať s tým, že Ocean’s Eleven je čistokrvná oddychovka, ktorej poňatie je na hony vzdialené dramatickej prepracovanosti ostatných Soderberghových filmov. Jej prioritným cieľom je po 1. potešiť nás pohľadom na hereckých miláčikov v podobách, v akých ich vidíme najradšej, a po 2. nás pobaviť skvelými dialógmi medzi nimi.

Clooneymu to v role prešibaného „dobrého-zlého“ chlapíka s romantickou dušou svedčí dokonale, Andy Garcia môže ďakovať Soderberghovi za jednu zo svojich najlepších rolí vôbec (pre mňa osobne bol jeho výkon najväčším prekvapením celého filmu), Brad Pitt a Matt Damon (v ktorého role sa mal pôvodne objaviť Mark Wahlberg) si opakujú tie najlepšie komicko-sympaťácke pózy z predchádzajúcich filmov a Julia Robertsová je ideálnou barbie, ktorej sa stačí iba občas mihnúť na plátne, a každému je hneď jasná motivácia Clooneyho postavy.

Lúpež nie je vyvrcholením filmu, ale sa rozbieha už v jeho polovici a bez toho, aby sme mali úplne jasno, ako bude prebiehať. To poskytuje scenáristovi priestor na občasné prekvapenia, ktoré nás udržujú v očakávaní, čo bude nasledovať ďalej. Dej napreduje rýchlym, svižným strihom a celý je rozprávaný v štýle klipového retra (spomeňte na úvodnú sekvenciu Scorseseho Casina) a v závere sa pochopiteľne dočkáme prekvapivých poínt, ktoré postavia Clooneyho postavu do pozície toho najelegantnejšieho a najinteligentnejšieho gangstra pod slnkom. Pardon, ešte som zabudol NAJROMANTICKEJŠIEHO.

Paradoxné je, že i keď pri Ocean‘s Eleven ani raz nezažjete výbuch smiechu a ani raz nepocítite väčšie napätie v štýle súčasných špionážnych thrillerov (napr. Mission: Impossible), ani na sekundu sa pri ňom nebudete nudiť. Namiesto toho sa s radosťou necháte zabávať nostalgickou atmosférou starého dobrého Hollywoodu (ktorá krásne vyvrcholí v záverečných desiatich minútach), decentnými dialógmi a inteligentne vystavanou kostrou príbehu. A pri pohľade na svoje milované hviezdy budete jasne cítiť, že sa pri nakrúcaní celej tejto šou cítili rovnako skvelo, ako sa v ich spoločnosti cítite počas filmu vy. A to je všetko, čo vám ponúka najnovší film Stevena Soderbergha. Niekomu to možno bude málo, ja som navýsosť spokojný.

späť do Recenzií