|
Scenáristické dojenie opotrebovanej
kravy môže viesť iba k fatálnemu fiasku
Pre neznalcov:
Krátko po zhliadnutí krátkeho, no o to strašidelnejšieho obsahu
neonálepkovanej videokazety sa prostredníctvom tajuplného telefonátu
dozviete, že do siedmich dní zomriete. Čo vám nikto nepovie je, že
sa tak nestane, ak túto kazetu vlastnoručne skopírujete a pošlete
ďalej. To spravila aj Rachel Keller (Naomi Watts), ktorá pred
pár rokmi so svojím synom Aidanom zažila peklo, aby zistila, čo je
pôvodom tejto kliatby a ako sa od nej oslobodiť...
Pre znalcov:
"Neurobili sme nič zlé. Urobili sme, čo by urobil každý" - upokojuje
Rachel svojho syna Aidana a sťahuje sa a s ním do pobrežného
amerického mestečka, kde verí, že nájde kľud a možnosť zabudnúť.
Samara - dievčatko, ktoré kedysi jej matka zavrela do studne a jeho
duch odvtedy nemá rád nikoho živého (a k jeho likvidácii používa
videokazetu) - však má plány, ktoré prekvapia nielen Rachel, ale i
všetkých znalcov prvého Kruhu (2002).
Ten nebol iba hororom pre vyznavačov žánru, ale nadchol aj
zástupy konzumných divákov, ktorí konečne po dlhej dobe zažili v
kine pravý zimomriavkový kúpeľ. Režisér Gore Verbinsky namiešal
výborný kokteil napätia a hrôzy, zložený z inkrediencií v hororovom
žánri veľmi vzácnych: inteligentný scenár, precízne budovaný
dramatický dej, úžasne mrazivá atmosféra, prvoligové herecké výkony.
Kruh bol zástupcom "aušusového" žánru, dosahujúcim kvalít
špičkovej americkej filmárčiny. Aké je jeho čerstvé pokračovanie,
režijne zverené tvorcovi pôvodnej japonskej trilógie, z ktorej
Kruh vychádzal, Hideovi Nakatovi? Slovami Marka Rentona: "Je to
šajt!"
Kruh 2
zlyháva na priemernom scenári a neschopnom režijnom vysporiadaní sa
s ním. Dobré pokračovania sú tie, ktoré do pôvodnej látky vnesú nové
svetlo a prehĺbia ju správnym smerom. Autor scenára k jednotke
Ehren Kruger pôvodný príbeh nikam neposúva, iba si pohodlne
parazituje na diskutabilne vybraných oporných bodoch z neho a
vytvára z nich beztvarý zlepenec scénok, ktoré diváka v kontexte s
pôvodnými udalosťami buď vôbec nezaujímajú, alebo ich z rozumných
dôvodov vôbec nechce vidieť. Najväčšia zrada spočíva v úplnej
absencii témy siedmich dní po pozretí kazety, na ktorej stál celý
pôvodný Kruh. Film namiesto toho vedú dve kŕčovito
vymasturbované línie: snaha Rachel zachrániť jej syna pred Samarou,
ktorá sa chce vrátiť medzi živých ovládnutím jeho tela, a odhalenie
príčin, prečo Samaru jej matka zavraždila. Nech už je pes zakopaný v
ktorejkoľvek studni, prvá línia je šialene nezáživná a bez šťavy a
druhá nielenže v ničom nenapĺňa svoje aké-také možnosti, ale naopak
ešte búra pôvodné, dráždivým tajomnom zahalené mystérium z prvého
filmu.
Ale ešte striktnejšiu popravu než bezmocný Kruger si zaslúži
šikmoočko Hideo Nakata. Chlapec dostal do rúk hollywoodsky
rozpočet a hrajká sa s digitálnymi trikmi, pretože si myslí, že v
ich efektnosti spočíva vychýlenie zimomriavkového potenciometra u
diváka. V skutočnosti je však Kruh 2 po dlhšej dobe jediný
horor, v ktorom nenájdete jedinú ľakačku a pri ktorom sa takmer
vôbec nebudete báť. V prvej tretine, ktorá nás uvádza do plytkého
deja, film disponuje hypnotickým "supernatural feelingom", ktorý
vyvrcholí jedinou naozaj dobrou scénou filmu (jelene). Tým však
režijná iniciatíva hollywoodskeho nováčika hasne. Nakata nám drzo
odcudzuje pôvodne obľúbené postavy ich pochybným charakterovým
vedením v dôležitých psychologických momentoch. Tak, ako boli v
jednotke všetci protagonisti realistickí a ústrednú dvojku sme
povzbudzovali so zaťatými päsťami, tak im teraz každou pribúdajúcou
minútou čoraz menej rozumieme, sme k nim ľahostajní a vo finále sú
nám až na smiech (Rachelina hrdinská hláška: "I'm not your fucking
mother!"). Ďalej Nakata načisto ignoruje budovanie atmosféry a nebyť
zamračeného počasia v exteriérových scénach pobrežného mestečka,
podmaľovaného efektne ponurým soundtrackom, nebolo by v Kruhu 2
ani stopy po temnote, tak zásadnej pre vyznenie prvého Kruhu.
Dokonca ani scény so Samarou, ktoré mali byť vrcholnými momentmi a
schválne sú servírované vo frekventovanejších dávkach ako v
jednotke, neznepokoja. Elektrizujúce "šok-fluidum" okolo jej postavy
je fuč a dievčina chuderka zohráva iba rolu nutne vloženého
tematického symbolu.
Ak
vám pri odchode z kina nevadí pocit oklamaného trtka, ktorému
predali fľašu mlieka, podojeného z kravy – dôchodkyne, kľudne si na
Kruh 2 zájdite. Dočkáte sa zopár drobností, pre ktoré MOŽNO
predsa len stojí za videnie. Sú nimi decentná interiérová kamera,
spomenutý počiatočný "supernatural feeling", výborný ústredný motív
Hansa Zimmera a stále pekná Naomi Watts. Ale i z nej tentoraz
cítiť, že nemá inšpiráciu hrať s vášňou. Možno na ňu liezla úplavica
zo všetkej tej vody naokolo, z ktorej sa Nakata pokúsil na vypnutom
sporáku uvariť svoj veľký americký debut. Nebyť slušných tržieb za
prvý víkend, zodpovedajúcich veľkým očakávaniam (počet divákov po
"odhalení pravdy" prudko klesol), viac by si v Hollywoode so svojím
kuchárskym umením neškrtol.
|
