Signs Mysteriózny thriller, USA, 2002, 106 min, 1.85:1

Réžia: M. Night Shyamalan
Scenár: M. Night Shyamalan
Kamera: Tak Fujimoto
Hudba: James Newton Howard

Hrajú: Mel Gibson, Joaquin Phoenix, Rory Culkin, Abigail Breslin, M. Night
Shyamalan, Cherry Jones, Patricia Kalember, Ted Sutton, Merritt Wever
 

Film je situovaný na pennsylvánsky vidiek, do domu, v ktorom žije otec Graham (Mel Gibson) so svojimi dvoma deťmi a mladším bratom Merrillom (Joaquin Phoenix), bývalým šampiónom v baseballe. Graham bol kedysi reverendom, no absurdne nezmyselná smrť manželky, matky jeho detí, mu všetku vieru vzala. Celá súčasná Grahamova rodinka vrátane brata teraz žije usporiadaným, pokojným životom a uznáva tie najčistejšie životné hodnoty. Nepozerajú veľa na telku, namiesto s počítačmi sa deti hrajú so svojimi psami a na raňajky jedávajú čerstvé ovocie. Je preto prirodzené, že podivné kruhy v obilí, nad ktorými si láme hlavu i miestna šerifka, považujú len za vandalizmus a nad teóriami o mimozemšťanoch sa len pousmejú.
 
Lenže práve telka, ktorú si sem-tam zapnú, im odrazu dodá pocit neistoty a strachu. Dozvedia sa z nej, že podobné kruhy v obilí sa objavujú po celom svete, nad Washingtonom a niektorými ďalšími mestami manévrujú lietajúce taniere a systém sa ocitá na pokraji kolapsu. Blízke stretnutie tretieho druhu, pri ktorom ináč vždy silný otec Graham prestane veriť v budúcnosť planéty i svojej rodiny, je neodvrátiteľné.

Znamenia sú filmom, ktorý už úvodnými titulkami vzdáva hold majstrovi Hitchcockovi. Písmená s gotickým dizajnom a veľkosťou cez celé plátno, v sprievode ostrých zárezov sláčikov hudby Jamesa Newtona Howarda (nástupcu Hitchcockovho dvorného skladateľa Bernarda Herrmanna), sa v prudkých náletoch doslova zasekávajú do plátna, čím nás divákov dokonale priklincovávajú do sedadiel. A po nich, hneď v prvej scéne filmu, vchádzame s temnou hudbou spolu s Melom Gibsonom do jeho kukurice a nachádzame v nej záhadné kruhy. Žiaden prológ, ktorý by nás uvádzal do života rodinky, s ktorou tu strávime zvyšné dve hodiny. Shyamalan ide rovno na vec. Zimomriavky nastupujú hneď s prvými zábermi filmu.

Znamenia sú filmom pomalého, plazivého tempa, s jemnučkým, ale jasne smerovaným gradovaním. Rodinu Grahamovcov, jej minulosť a jednotlivé charaktery spoznávame po malých krôčikoch, s príchodom ďalších a ďalších čoraz hmatateľnejších dôkazov o prítomnosti mimozemskej civilizácie v ich blízkosti. Dokonale sa stotožňujeme s ich realistickým pohľadom na vec a so skepticizmom vo viere v mimozemšťanov. Na jednej strane chceme, aby sa vo filme nejakí objavili, pretože sme zvedaví, ako budú vyzerať a čo budú od našich hrdinov chcieť, ale zároveň sa toho bojíme. A tento strach prerastá každou minútou, keď sme čoraz bližšie k očividným dôkazom, že skutočne nejde o preľud a skutočne sa deje to neuveriteľné, o čom sme doteraz len čítali v knižkách.

Vďaka neskutočne silnej atmosfére, typickej aj pre Shyamalanove predchádzajúce opusy, sme slučkou zvedavosti a strachu priškrcovaní čoraz silnejšie, až sa pôvodné zimomriavky začínajú meniť v paniku a hystériu. Vyvrcholenie filmu sa napokon stáva doslova fyzickým zážitkom, sprevádzaným triaškou a želaním čo najrýchlejšieho ukončenia. Po obsahovej stránke tu Shyamalan neprichádza so žiadnym šokujúcim odhalením a v podstate len prehlbuje hlavnú myšlienku filmu, týkajúcu sa viery. Lenže to robí v sprievode takého hutného emócionálneho podkladu, až sa stáva pre film ďaleko dôležitejším než celá jeho myšlienka.

Dalo by sa povedať, že Znamenia tému blízkeho stretnutia tretieho druhu v podstate zneužívajú. Rovnako ako Deň nezávislosti ju zneužil (ale to doslova) pre naše pobavenie, Shyamalnov film ju "zneužíva" pre navodenie nervovej paralyzácie a psychického šoku, podporujúceho naše prijatie humanistického posolstva, ktoré inač s mimozemšťanmi nijako nesúvisí. A tento možno trošku handicap filmu súvisí aj s jednou neoddiskutovateľnou scenáristickou chybičkou, ktorú snímke nemôžem odpustiť. Ak ste Znamenia ešte nevideli, skočte okamžite na ďalší odstavec a preskočte vetu, ktorá bude teraz nasledovať. ___________ [keď niekomu odseknem prsty a odsúdim ho tým na večné zatratenie, jeho túžba po pomste je opodstatnená a útočníka nestavia do pozície jednoznačného zlosyna, zasluhujúceho potupné umlátenie baseballovou palicou...] Možno si to ani nevšimnete, alebo vám to nebude vadiť. Mne však áto voľba, súvisiaca s vyústením snímky, prišla z morálneho hľadiska trošku lacná a arogantná.

V každom prípade, Znamenia sú filmom, ktorému ani podobné prešľapy v scenári neuberajú z pôsobivosti, pretože tá – ako som už písal vyššie – je postavená výhradne na emóciách. Čo do náročnosti obsahu ide o najjednoduchší film zo Shyamalanovej trilógie, v pohode stráviteľný aj vašou "telenovelovou maminou". Jej prípadný chladný postoj by mohol prameniť jedine z jej striktného dištancu od nejakých báchoriek s mimozemšťanmi. Ale dovolím si predpokladať, že v tomto prípade by podľahla i tejto báchorke – rovnako ako i hlavná postava rovnako skeptického a životom ošľahaného Mela Gibsona. Pretože najsilnejšou zbraňou Shyamalanových Znamení je práve ich až desivá autenticitia a dôveryhodnosť.

Vo svete Minority Report existoval prístroj, ktorý vám na istý čas dokázal sprostredkovať prežitok čohokoľvek, čo ste si zaželali (sex s obľúbenou herečkou, post úspešnej a oslavovanej celebrity atď). Znamenia sú filmom, ktorý mne osobne sprostredkoval najsilnejšie a najdesivejšie fiktívne prežitie blízkeho stretnutia tretieho druhu. Fiktívne prežitie, po ktorom som musel vo svojej reálnej posteli zaspávať pri zažnutej lampe. Fiktívne prežitie, po ktorom nedokážem Howardov reálny soundtrack počúvať večer so zatvorenými očami. To sú tie okamihy, pre ktoré milujem strieborné plátno.
 
P.S. V roli človeka, zodpovedného za smrť Grahamovej manželky, môžete vidieť potenciálneho nástupcu Alfreda Hitchcocka, geniálneho scenáristu a hlavne režiséra, M. Night Shyamalana.