POMO.sk - Recenzia: SPIDER-MAN (2002)

Mladému newyorčanovi Peterovi Parkerovi (Tobey Maguire) zomreli rodičia ešte keď bol dieťaťom. Teraz žije so svojím strýkom a tetou a má pred sebou maturitu. Po nej by chcel ísť študovať a privyrábať si fotením. Nepatrí k najvýraznejším chalanom v triede. Nie je excentrický, frajerský ani žiadny „sekáč“. A preto mu nesotáva nič iné, než len sa prizerať, ako jeho milovaná spolužiačka Mary Jane (Kirsten Dunstová) chodí s jeho svalnatým, vymeteným spolužiakom s frajerským šporťákom. Pri jednej školskej zoo-exkurzii Petera pohryzie pavúk. Nový, ľuďmi geneticky vyklonovaný pavúk. A Peterovi vpustí do žíl limonádu, ktorá mu dodá nadľudské shopnosti.

Zo zápästia vie vystreľovať pavúčie vlákno, lepkavé dlane mu umožňujú lozenie po stenách a vďaka pružnosti a ohybnosti tela môže škákať na stometrové vzdialenosti, povedzme po strechách newyorských mrakodrapov. Peter, ktorému za nekomentovaných okolností prischne nálepka „Spider-Man“, začne svoje schopnosti používať na ochranu ľudí pred zločinom a nešťastnými nehodami. A súčasne sa stretáva so svojím veľkým protivníkom, rovnako nadľudským, lietajúcim Greenom Goblinom (Willem Dafoe). Ten mu dáva na výber. Buď sa k nemu pridá na stranu zla, alebo bude trpieť - pre bolesť, ktorú spôsobí jeho najbližším.

Čím väčšie očakávania, tým neutrálnejšie výsledné dojmy. A pri Spider-Manovi to platí duplovane. Táto hypernákladná hollywoodska žuvačka trhla všetky rekordy v návštevnosti a budúci rok sa ide nakrúcať jej pokračovanie. Ľudia chcú na plátne vidieť hrdinu, ktorý zachraňuje bezbranných, chcú, aby tento hrdina prechovával k nejakej slečne city, chcú, aby mu zomrel niekto blízky a chcú, aby bolo celé toto dobrodružstvo zabalené do efektného dizajnu. S niečím podobným prišiel pred tuctom rokov Batman a s niečím podobným prichádza v dnešných dňoch Spider-Man. A hoci sú čo do prevedenia oba tieto komixové filmy dokonalým remeslom, práve v ich odlišnom tvorcovskom pojatí sa dá násť najviac príčin, prečo Spider-Man nie je ani zďaleka takým dobrým ako Batman. Ale pozrime sa na to z globálneho hľadiska.

Papierový komix a film sú dva rôzne žánre súčasnej popkultúry. Každý z nich je vystavaný na iných princípoch rozprávania príbehu a každý z nich ich musí dodržiavať, pokiaľ chce byť vo svojom obore dobrým. Papierový komix stojí na hláškach a niekoľkých postavách, zobrazovaných čitateľovi v tých najkľúčovejších obrazoch. Žiadna výraznejšia psychológia postáv, žiadna hmatateľná atmosféra, iba základná štruktúra príbehu, obalená do statických skíc okolia. Atmosféru a hĺbku príbehu si už musí čitateľ pre dosiahnutie uspokojivého zážitku dotvoriť svojou vlastnou fantáziou. Film však vyžaduje aj niečo viac. Potrebuje všetko to, čo som napísal, že si to čitateľ musí dotvoriť sám. Film na rozdiel od neho (alebo aj knihy) MUSÍ BYŤ stelesnením autorovej fantázie. A čím krajšie a pútavejšie je v ňom táto fantázia zvýtvarnená, tým je zábavnejší a uspokojivejší.

Sam Raimi, režisér Spider-Mana dostal za úlohu nakrútiť filmovú verziu asi najslávnejšieho komixu vôbec. Mal ju nakrútiť tak, aby bola čo najdôveryhodnejším stelesnením svojej komixovej predlohy. Bez akýchkoľvek doplnkových tvorcovských vložiek, bez akéhokoľvek atmosferického upgradu a bez akéhokoľvek násilia. Skrátka tak, aby bola skonzumovateľná pre ÚPLNE VŠETKY vrstvy publika a aby VÔBEC NIKOMU neprekážala. Raimi splnil svoju úlohu na výbornú. Na plátno preniesol príbeh, ktorému nechýba hrdina, zachraňujúci bezmocných, ktorý k nejakej slečne prechováva city a ktorému zomrie niekto blízky. A celú fresku obalil do efektného, digitálom podporeného pestrofarebného dizajnu. Na prvý pohľad je všetko na tomto filme dokonalé. Ale na druhý pohľad, po nahliadnutí pod lesknúce sa pozlátko sa nedá prehliadnuť zopár „detailov“, ktoré mu bránia v tom, aby bol aj niečím viac, než len rutinným splnením zadania darmožráčskych producentov. Za celé dve hodiny sa v ňom totiž nenájde jediná scéna, ktorá by vás niečím prekvapila alebo uviedla do vytŕženia a celá jeho story pôsobí, ako jedna štyridsaťminútová epizóda televízneho seriálu, krčovito natiahnutá do dvoch hodín.

Tim Burton to mal s Batmanom podstatne ľahšie, pretože ponurá atmosféra Gotham City a poetika celej fresky bola aspoň obrazovo obsiahnutá už v predlohe, z ktorej vychádzal. A adekvátne k tomu sršala aj zo samotného filmu, v ktorom jej Burton vďaka grandióznej výprave dodal až orgastickej výrazovosti. Z predlohy Spider-Mana, odohrávajúceho sa v newyorských uličkách, nesršalo nič. A rovnako nič nesrší ani z jeho filmovej verzie. Ale ožeľme pútavú atmosféru, bez ktorej by sa film ešte stále mohol obísť a poďme k tomu ďalšiemu, čo po hriechu postráda. Joel Schumacher sa v treťom Batmanovi takisto odpútal od burtonovkej temnoty a jeho Batman navždy bol stále veľmi príjemnou komixovou zábavou, ovocným koktejlom pre celú rodinu. A to preto, lebo ho spravil zaujímavým širšou plejádou rovnako významných a bez výnimky skvelých filmových postáv. Ale Spider-Man sa nevyznamenáva ani v tomto bode. Jeho postavy vo filme nemajú žiadne výraznejšie výstupy, žiadne nezabudnuteľné hlášky a ani po fantazijnej stránke nie sú nijako zvlášť výrazné. Žiadne duo neodolateľných zvrlých zlosynov ako boli „Hádaknár“ v podaní Jima Carreyho „Dvojitá tvár“ Tommyho Lee Jonesa. Miesto toho len jeden „power-ranger“ Goblin, ktorého jedinou záchranou pred utopením sa vo svojej vlastnej schizofrenickej roztrieštenosti je jeho lietajúci skúter.

No a tým posledným elementom, ktorý ešte mohol Spider-Mana udržať pevne na nohách, bol príbeh. Ten, ktorý je v tomto filme, síce celkom slušne vykresluje premenu hlavnej postavy (slušne zahranej Tobeym Maguireom) a ponúka aj zopár myšlinkových rovín, ale napriek tomu má príliš málo ambícií byť niečím viac, než len vykalkulovaným mostíkom pre zlepenie akčných scénok. Jediná silnejšia scéna filmu je tá v prvej tretine, kedy si Spider-Man uvedomí svoju zodpovednosť za smrť *******. Ale ani z tejto vsuvky nie je v nasledujúcom deji vydolované maximum a jej význam pre Spider-Manove dospenie k jeho záverečnému monológu o vlastnej zodpovednosti nemá príliš veľký význam. Možno by mala, keby si film udržiaval dramatickú výpovednú hodnotu po celý čas. Ale nie v tomto prípade, kedy sa väčšinu času tvári iba ako nezáväzná zábavka pre najmenších. Ale to je len zase ďalší z mnohých detailov, ktoré robia príbeh Spider-Mana len priemerným. A opakovať, že by svojou skrmonosťou kľudne vystačil na stopáž seriálovej epizódy, už nebudem.

Obviňovať z toho, že Spider-Man nie je tým, čím mohol byť, však rozhodne nemienim Raimiho. Tento projekt je obrovským holywodskym blockbusterom (ktorého rozpočet sa mimochodom počas nakrúcania vyšplhal zo 100 na 139 miliónov USD) takže jeho neutrálna, nemastná neslaná výsledná podoba, ktorá nemôže nikoho uraziť a pre každého musí byť bezbolestne skonzumovateľná, bola pre jeho budúci komerčný úspech nevyhnutná. Nemohol obsahovať žiadne násilie, nemohol v ňom vystupovať žiadny záporák, ktorý by tých najmenších strašil v snoch a film nemal byť ani príliš temný a ponurý, aby neprekážal tým najprecitlivelejším z nás. Spider-Man bol od začiatku plánovaný len ako pestro vyzerajúca hollywoodska žuvačka v duchu niekdajších slovenských rúžovkastých jednorazoviek „Pedro“. Jednorazoviek, ktoré fantasicky voňali, ale ktoré po rozžuvaní rýchlo stratili svoju chuť a nezanechli vôbec žiadne dlhodobejšie spomienky. Skrátka, taký menší podvod pre všetkých, ktorí si po zhliadnutí skvelého traileru mysleli, že sa na dve hodiny ocitnú v úžasnom svete nekonečnej filmovej fantázie. Skonštatovávam to veľmi nerád, ale to je naozaj to posledné, čoho by ste sa od Spider-Mana mohli dočkať.

späť do Recenzií